Angina pectoris acuta

Angina pectoris acuta

Angina pectoris acuta

Názov ochorenia

Charakteristika ochorenia

Angina pectoris je Zapal lymfo — epiteliálneho prstenca hltana (Miazgového Waldayerovho okruhu), ktorý môže byť postihnutý v Zölom rozsahu alebo len v jeho jednotlivých častiach:

  • Mandle podnebné (Angina Palatina),
  • Mandle nosové (Angina retronasalis),
  • Mandle jazykové (Angina lingualis),
  • lymfatické uzlíky na sliznici zadnej steny hltanu (Angina pharingis lateralis),
  • bočných pruhov hltana (Angina pharingis lateralis),

Angina pectoris je veľmi Caste infekčné ochorenie, pri vzniku ktorého sa okrem infekcie uplatňujú významným spôsobom aj predisponujúce faktory:

  • exogénne (Vonkajšie) — Nahlé zmeny teploty, prechladnutie, suchý ein Prašný vzduch, mechanické ein chemické vplyvy, pobyt vo veľkých kolektívoch,
  • endogénne (Vnútorné) — oslabenie imunity (stresom, únavou, fyzickým ein duševným vyčerpaním alebo celkovými chorobami), podvýživa, anatomická stavba Mandli,

Angíny entkalken podľa dĺžky trvania príznakov na:

  • akútne — Náhly Vznik
  • chronické — Na vznikajú podklade opakujúcich sa hnisavých angin, zriedka aj po jednej ťažkej

Angina pectoris môže prebiehať z hľadiska patogenetického ako ochorenie:

  • samostatne (Idiopatické) — sem patria všetky hnisavé angíny, Angina diphterica (záškrt), Plaut — Vincentova ulceromembranózna Angina pectoris,
  • združené — Ako súčasť różnych celkových ochorení, Daju sa rozlíšiť na:
    • symptomatické, ktoré sa vyskytujú pri niektórych infekčných ochoreniach ein aj ich pôvodca je rovnaký (napr. šarlach, infekčná mononukleóza, osýpky, chrípka, Herpangina, Herpes zooster, atď.)
    • sekundárne, ktoré sa prejavujú pri infekčných aj neinfekčných ochoreniach, postihujúcich imunitný System (napr. akútna Leukämien, agranulocytóza)

    Pôvodca ochorenia

    V etiológii angin sa uplatňuje infekcia:

    • vírusy Herpes ein Herpes-simplex zooster,
    • adenovírusy,
    • rinovírusy,
    • Coxsackie ein ECHO vírusy (herpangina)
    • vírus chrípky,
    • morbilózny vírus (osýpky)
    • EBV Eine CMV (infekčná mononukleóza)

    3.mykotická, je zriedkavá Eine vyskytuje sa hlavne u pacientov s oslabenou imunitou, po antibiotickej terapii, ktorá nepriaznivo ovplyvňuje fyziologickú Floru Hornych CIEST ALEBO po terapii imunosupresívami dýchacích, najčastejší pôvodca je Candida albicans (Kvasinky).

    klinický obraz

    Inkubačná doba je od 2 do 4 dní, podľa pôvodcu ochorenia.

    Infekcia sa SIRI najčastejšie vzduchom kvapôčkovou infekciou od chorych alebo nosičov menej často priamym kontaktom alebo kontaminovanými predmetmi. Vstupnou bránou infekcie je sliznica Mandli ein nosohltanu.

    Klinický obraz ein priebeh ochorenia je podmienený patogenitou pôvodcu ein odlišnou reaktibilitou organizmu. Zapal sa rozvíja spravidla počas 2 dní a v ďalších 4 dňoch ustupuje. Vírusové ein bakteriálne infekcie môžu mať Podobné príznaky:

    • horúčka nad 38 o C, Zimnica Eine triaška
    • obojstranná bolesť v hrdle. škrabanie Eine rezanie,
    • stupňovanie bolesti pri hltaní a jej vyžarovanie tun USI
    • často je prítomný Zapach z ust
    • zmenený hlas ein bolesti pri artikulácii
    • malátnosť, celková slabost Eine vyčerpanosť
    • bolesť hlavy
    • nechutenstvo. nauzea až zvracanie
    • bolestivé lymfatické uzliny na Krku

    Vírusový Zapal nastupuje Nahlé, často je sprevádzaný nádchou, zápalom spojoviek, bolesťami

    kĺbov Eine Svalov. Bolesti hrdla nie sú tak výrazné ako u bakteriálnej angíny.

    Komplikácie spôsobené angínou sú v súčasnosti vďaka antibiotickej terapii zriedkavé, ale môžu sa pridružiť v priebehu angíny alebo v rekonvalescencii. Vznikajú rozličným spôsobom ein môžu byť aj život ohrozujúce. Delia sa na:

    1. lokálne komplikácie:

    • peritonzilárny absces (Jednostranné ohraničené hnisavé ložisko)
    • flegmóna (Neohraničený jednostranný Zapal), prejavuje sa intenzívnou bolesťou
    • abscendujúcalymfadenitída (Zhnisanie lymfatických uzlín)
    • retrofaryngeálny ein parafaryngeálny absces (Infekcia preniká z Łóżka Mandle cez stenu hltanu
    • Hlboké krčné infekcie
    • Otitis media (Zapal stredného ucha)

    2. celkové komplikácie:

    • SEPSA pri angine (Angina septica), vyplavenie Bakterii z hnisavého ložiska do obehu
    • meningitída
    • akútna difúzna glomeluronefritída
    • endokarditída Eine myokarditída
    • reumatická horúčka

    Patogenéza

    Lymfatický okruh hltanu Plní funkciu imunologického dohľadu produkciou T a B lymfocytov, ktoré produkujú špecifické protilátky. Tieto hrajú dôležitú úlohu pri imunitnej ochrane, hlavne počas ranného detstva.

    Angina pectoris začína ako Lokalna infekcia, sprevádzaná vznikom jazvovitých zmien na mandliach. V priestoroch medzi jazvami sa vytvára priaznivé prostredie mikroorganizmov na prežívanie. Jazvy v tkanive Mandli znemožňujú prístup imunitných Buniek Bottich miest pretrvajúceho zápalu. Mandla tak stráca pôvodnú schopnosť zachytávať ein zneškodňovať choroboplodné zárodky z vonkajšieho prostredia.

    Následkom Miestneho zápalu dochádza k reaktívnemu zdureniu najbližších lymfatických uzlín, ktoré sú tuhé, na pohmat bolestivé.

    Pri rozsiahlych hnisavých angínach môže dôjsť k prestupu hnisavého zápalu Bottich hlbších priestorov pod krčné Mandle. Tento stav je sprevádzaný silnými bolesťami ein opuchom hrdla.

    Z patologického hľadiska entkalken angíny na:

    • katarálnaAngina (Angina catarrhalis) — vzniká pri vírusových ochoreniach alebo ako počiatočná fáza hnisavej angíny. Mandle ein ich okolie je začervenené ein presiaknuté, bez povlakov.
    • folikulárna Angina pectoris (Angina follicularis) — maximale patologicko — anatomických zmien je v lymfatických folikuloch, s charakteristickými žltými presvitajúcimi mikroabscesmi.
    • vezikulárna Angina pectoris (Angina pectoris vesicularis) — vyskytuje sa ako herpangina. Na sliznici dutiny ústnej ein nosohltanu sa vytvárajú pľuzgieriky Veľké asi 2 mm, obklopené červeným dvorcom. V priebehu cca troch dní sa menia na kráterovité slizničné defekty.
    • pseudomembranózna Angina pectoris (Angina pectoris pseudomemranacea) v minulosti sa vyskytovala pri diftérii. V dnešnej dobe sa môže vyskytnúť pri ťažkom priebehu monocytárnej angíny, vyvolanej EB vírusom, CMV, vzácne pri listerióze. Infekcia deštruuje i Okolie. Na povrchu Mandli sa fibrínovou exudáciou tvoria tzv. pablany tuhšej konzistencie. Ich odstránením vznikajú krvácajúce defekty. V neskoršom Stadiu ochorenia pri klinickom vyšetření nachádzame špinavé sive pablany, výraznú na reakciu krčných lymfatických uzlinách, zmeny v krvnom Eine Zapach z ust obraze.
    • ulceromembranózna Angina pectoris (Plautova — Vincentova Angina pectoris) je spôsobená fusospirilovým synergizmom. Vyskytuje sa vzácne, častejšie u mladých mužov s nízkym stavom hygieny dutiny ústnej.

    diagnostika angíny

    Stanovenie diagnózy zápalu lymfatického tkaniva Waldeyerovho okruhu vyžaduje:

    • dôkladnú anamnézu
    • otorinolaryngologické vyšetrenie
    • laboratórne biochemické ein hematologické vyšetrenie (KO, zápalové markery)
    • mikrobiologické vyšetrenie (bakteriologické, virologické, mykologické)
    • vyšetrenia iného odborného lekára

    Terapia

    • antipyretiká
    • Analgetika
    • lokálne dezinfekčné prostriedky (kloktadlá, pastilky na cmúľanie,)
    • na pokoj lôžku
    • vitamíny
    • pitny režim
    • ľahká, šetriaca strava
    • homeopatiká (Aconitum, Belladona, Angin, Engystol)
    • Prírodné rastlinné přípravky
    • Priessnitzov studený zaparovací obklad na krk
    • podpora imunity
    • dostatočne dlhá rekonvalescencia
    • antibiotika (Bakteriálna Angina pectoris)
      • PNC (liek voľby na Streptococcus pyogenes )
      • makrolidy, linkosamidy, (pri alergii na PNC) CEF. I. a II. generácie (podľa výsledkov testu citlivosti na antibiotika)
      • cefalosporíny III. generácie v jednej davke (N. gonnorhoeae)
      • antidifterický hyperimúnny Globulin + PNC (Corynebacterium diphtheriae)

      d) Chirurgická

      • punkcia alebo incízia (pri hnisavých abscedujúcich komplikáciách)
      • drenáž incidovaného ložiska
      • tonzilektómia
        • recidivujúce angíny (6 Krat Roka tun, um Eine viac)
        • Tazka komplikovaná Angina pectoris
        • peritonzilárna flegmóna alebo peritonzilárny absces
        • chronická tonzilitída
        • hypertrofia tonzíl spôsobujúca ťažkosti pri dýchaní ein prehĺtaní
        • pri ochoreniach z fokálnej infekcie
        • zlyhanie ATB debacilácie u tonzilárnych bacilonosičov Streptococcus pyogenes,

        prognoza

        Včasná diagnostika, adekvátna liečba ein dodržiavanie liečebného režimu má prognózu ochorenia veľmi Dobrú. Angina pectoris doznieva spravidla Bottich jedného týždňa. Nedostatočne liečená Angina pectoris ein Krátka rekonvalescencia môžu VIEST ku vzniku komplikácií, Čím sa môže prognoza ochorenia výrazne zhoršiť. Ochorenie nezanecháva dlhotrvajúcu imunitu.

        Prevencia

        Angíny sú veľmi nákazlivé a v kolektíve sa Rychło Siria. V dobe zvýšeného výskytu infekcií treba obmedziť pohyb medzi veľkým množstvom ľudí. Riziko nákazy sa dá čiastočne obmedziť dodržiavaním hygienických zásad ein posilňovaním imunity zvýšeným príjmom vitamínov, minerálov ein tekutín. Treba sa vyhýbať prievanu ein pobytu v klimatizovaných priestoroch. Tonzilektómia môže byť za určitých okolnosti prevenciou vážnych komplikácií z opakovaných infekcií. U pacientov po prekonanej reumatickej horúčke je indikovaná dlhodobá profylaxia penicilínom, ako ochrana pred reinfekciou (opakovanou infekciou) streptokokmi skupiny A.

        Základom prevencie záškrtu je povinné očkovanie.

        Geografický výskyt

        Angíny sa vyskytujú na Zölom svete. Angina pectoris sa najčastejšie vyskytuje u Deti. V dojčenskom veku je klasická STENOKARDIE pomerne vzácnym ochorením. Angina pectoris spôsobená Beta hemolytickými streptokokmi je typická pre deti vo veku 5 až 15 rokov. Streptococcus pyogenes je príčinou bakteriálnych infekcií u deti v 90%, u dospelých je zodpovedný za 10% prípadov. U mladších detí sú bežnejšie vírusové angíny.

        Diagnostika

        a) Priama diagnostika

        • Kultivačné bakteriologické vyšetrenie. výteru z tonzíl, nosohltanu, hrtanu, z hnisu zamerané na identifikáciu pôvodcu zápalového ochorenia.
        • gereiztna Dôkaz antigénov :
          • Streptococcus pyogenes . na slúžia Dôkaz polysacharidových antigénov streptokoka skupiny A z výterov z hrdla. V prípade pozitívneho výsledku testu je potrebné vykonať klasickú kultiváciu, aby sa mohli vykonať reizbar na stanovenie citlivosti izolovaného bakteriálneho pôvodcu Voci antibiotikám. Výsledok je stanovený ešte v deň doručenia materiálu tun LABORATORIA.
          • respiračných vírusov — RSV, Influenza A a B, adenovírusy. Výsledok vyšetrenia je stanovený ešte v deň doručenia materiálu Bottich mikrobiologického LABORATORIA.

          b) Nepriama diagnostika

          • ASLO (Antistreptolyzín O), informuje o prebiehajúcej alebo nedávno prekonanej infekcii Streptococcus pyogenes. má význam v diagnostike neskorých následkov streptokokových infekcií (reumatickej horúčky, akútnej glomerulonefritídy). Normalna hladina u zdravých ľudí je 200 IU / ml. u detí je vyššia hladina — 300 IU / ml. Je nevyhnutné vyšetriť 2 Vzorky Séra vo vhodnom časovom odstupe.
          • Anti DNáza B, tvorí sa za 1 až 2 mesiace po streptokokovej infekcii ein pretrváva dlhšie ako ASLO. Indikáciou na vyšetrenie je podozrenie na reumatickú horúčku ein akútnu glomerulonefritídu. Pozitívne hodnoty sú u detí gt;300 U / ml a u dospelých gt; 200 U / ml .
          • CRP (C reaktívny proteín), proteín vyplavený v akútnej Fáze zápalu. Je vhodným markerom na odlíšenie vírusovej ein bakteriálnej infekcie. Pri angínach bakteriálneho pôvodu sú hodnoty CRP nad 50 — 60 Für Für Für mg / l, pri vírusových infekciách je CRP tun 30-50 mg / l.
          • stanoveniešpecifických protilátokIgM ein IgG v Sere (CMV, EBV, Chrípka, Herpes simplex 1/2), sledovanie dynamiky protilátok v triede IgG ein IgM umožňuje nepriamu diagnostiku infekcie ein sledovanie vývoja ochorenia.

          Odber Transport materiálu

          Pri odberoch je potrebné dodržať Hlavné zásady správneho odberu biologického materiálu. Je nevyhnutné odobrať klinický relevantnú vzorku ešte pred začatím ATB terapie. Pri angínach sa na kultivačnú analýzu odoberá výter z tonzíl, nazofaryngu ein laryngu detoxikovaným sterilným vatovým tampónom. Po odbere vložíme Tampon tun transportného Medien. U promiskuitných osôb robíme výter z tonzíl aj na Dôkaz Nesisseria gonorrhoae (Pôvodcu kvapavky). U Osób prichádzajúcich z endemických OBLASTI sa pri podozrení na záškrt vykonáva aj výter na Dôkaz Corynebacterium diffteriae.

          Na Dôkaz antigénu v mieste zápalu odoberáme výter.

          Na Dôkaz protilátok odoberáme krv asepticky, v objeme 5 až 7 ml Bottich špeciálnej odberovej súpravy, určenej EINEN Transport krvi ober na. Odobratú krv môžeme Bottich 2 hod. po odbere uschovávať pri izbovej teplote, ak je potrebný dlhší CAS-, musíme vzorku Wort Speichern ein transportovať pri teplote + 4 ⁰C (teplota v chladničke).

          Pre-Garantie: sofort reizbar na Dôkaz antigénov respiračných vírusov sú vhodné nazofaryngeálne Sekrety, výplašky Einems aspiráty. Výter z nosa alebo Sputum nie sú vhodným materiálom na vyšetrenie. Materiál po odbere sa ihneď odosiela Bottich LABORATORIA, v nevyhnutnom prípade je možné ho uskladniť pri teplote + 4 ⁰C Bottich 24 hod. ak treba dlhšie tak pri -20 ⁰C.

          Literatura

          1. Havlík J. a kol. Infektologie, Avicenum Praha, 1990
          2. Kredba V. Ondráček J. Procházka J. Infekční nemoci, Avicenum Praha, 1970
          3. Klozar J. a kol. Speciální otorinolaryngológie, Galen Praha 2005, str. 224
          4. Jakubíková J. Detská otorinolaryngológia — Zápalové choroby
          5. Vademecum medici, 2. vydanie, kol. autorov, Osveta Martin, 1974
          6. www.orl_eful.sk

          autori

          Zusammenhängende Posts